клянчить

Russian

Etymology

Borrowed from Polish klęczeć, from Proto-Slavic *klęčati.

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈklʲænʲt͡ɕɪtʲ]

Verb

кля́нчить • (kljánčitʹimpf

  1. (colloquial) to beg (from someone)

Conjugation

  • вы́клянчить (výkljančitʹ)