обрач
Macedonian
Etymology
Inherited from Proto-Slavic *obrǫčь.
Pronunciation
- IPA(key): [ˈɔbrat͡ʃ]
Noun
обрач • (obrač) m
Declension
| singular | plural | |
|---|---|---|
| indefinite | обрач (obrač) | обрачи (obrači) |
| definite unspecified | обрачот (obračot) | обрачите (obračite) |
| definite proximal | обрачов (obračov) | обрачиве (obračive) |
| definite distal | обрачон (obračon) | обрачине (obračine) |
| vocative | обрачу (obraču) | обрачи (obrači) |
| count form | — | обрача (obrača) |