обручи
Russian
Etymology 1
Pronunciation
IPA
(key)
:
[ɐbrʊˈt͡ɕi]
Verb
обручи́
• (
obručí
)
second-person singular imperative perfective of
обручи́ть
(
obručítʹ
)
Etymology 2
Pronunciation
IPA
(key)
:
[ˈobrʊt͡ɕɪ]
Noun
о́бручи
• (
óbruči
)
m
inan
pl
nominative
/
accusative
plural of
о́бруч
(
óbruč
)