памѧть
Old Church Slavonic
Etymology
From Proto-Slavic *pamętь.
Noun
памѧть • (pamętĭ) f
Declension
| singular | dual | plural | |
|---|---|---|---|
| nominative | памѧть pamętĭ |
памѧти pamęti |
памѧти pamęti |
| genitive | памѧти pamęti |
памѧтью, памѧтию pamętĭju, pamętiju |
памѧтьи, памѧтии pamętĭi, pamętii |
| dative | памѧти pamęti |
памѧтьма pamętĭma |
памѧтьмъ pamętĭmŭ |
| accusative | памѧть pamętĭ |
памѧти pamęti |
памѧти pamęti |
| instrumental | памѧтьѭ, памѧтиѭ pamętĭjǫ, pamętijǫ |
памѧтьма pamętĭma |
памѧтьми pamętĭmi |
| locative | памѧти pamęti |
памѧтью, памѧтию pamętĭju, pamętiju |
памѧтьхъ pamętĭxŭ |
| vocative | памѧти pamęti |
памѧти pamęti |
памѧтьѥ, памѧтиѥ pamętĭje, pamętije |