повелѣти

Old Church Slavonic

Etymology

по- (po-) +‎ велѣти (velěti)

Verb

повелѣти • (povelětipf

  1. to command
    • lines 56-58, from the Primary Chronicle:
      ѡльга же повелѣ ископати ꙗму велику и глубоку на дворѣ теремьстѣмь внѣ града.
      olĭga že povelě iskopati jamu veliku i gluboku na dvorě teremĭstěmĭ vně grada.
      But Olga ordered a hole to be dug wide and deep in the tower court outside of the city.
    • from Vita Constantini, 1202000-1202010:
      тако же гладъкꙑми словеси оуглаголавь ихь повелѣ имь посѣщи дрѣво и съжещи.
      tako že gladŭkymi slovesi uglagolavĭ ixĭ povelě imĭ posěšti drěvo i sŭžešti.
      And thus, having persuaded them with sweet words, he commanded them to cut down and burn the tree.

Conjugation

Present tense of повелѣти
singular dual plural
азъ (azŭ) тꙑ (ty) тъ () вѣ () ва (va) та (ta) мꙑ (my) вꙑ (vy) ти (ti)
повелѭ (poveljǫ) повелиши (poveliši) повелитъ (povelitŭ) повеливѣ (povelivě) повелита (povelita) повелите (povelite) повелимъ (povelimŭ) повелите (povelite) повелѭтъ (poveljǫtŭ)