позивний

Ukrainian

Etymology

From позва́ти (pozváty, to call) +‎ -ни́й (-nýj). Compare Russian позывно́й (pozyvnój), Belarusian пазыўны́ (pazyŭný).

Pronunciation

  • IPA(key): [pɔzeu̯ˈnɪi̯]

Adjective

позивни́й • (pozyvnýj)

  1. call (attributive) (serving to attract attention and identify)
    позивни́й сигна́лpozyvnýj syhnálcall signal, call sign

Declension

Declension of позивни́й (hard)
singular plural
masculine neuter feminine
nominative позивни́й
pozyvnýj
позивне́
pozyvné
позивна́
pozyvná
позивні́
pozyvní
genitive позивно́го
pozyvnóho
позивно́ї
pozyvnóji
позивни́х
pozyvnýx
dative позивно́му
pozyvnómu
позивні́й
pozyvníj
позивни́м
pozyvným
accusative animate позивно́го
pozyvnóho
позивне́
pozyvné
позивну́
pozyvnú
позивни́х
pozyvnýx
inanimate позивни́й
pozyvnýj
позивні́
pozyvní
instrumental позивни́м
pozyvným
позивно́ю
pozyvnóju
позивни́ми
pozyvnýmy
locative позивно́му, позивні́м
pozyvnómu, pozyvním
позивні́й
pozyvníj
позивни́х
pozyvnýx
vocative позивни́й
pozyvnýj
позивне́
pozyvné
позивна́
pozyvná
позивні́
pozyvní

Noun

позивни́й • (pozyvnýjm inan (genitive позивно́го, nominative plural позивні́, genitive plural позивни́х)

  1. (broadcasting, military) call sign

Declension

Declension of позивни́й
(inan adj masc accent-b)
singular plural
nominative позивни́й
pozyvnýj
позивні́
pozyvní
genitive позивно́го
pozyvnóho
позивни́х
pozyvnýx
dative позивно́му
pozyvnómu
позивни́м
pozyvným
accusative позивни́й
pozyvnýj
позивні́
pozyvní
instrumental позивни́м
pozyvným
позивни́ми
pozyvnýmy
locative позивно́му, позивні́м
pozyvnómu, pozyvním
позивни́х
pozyvnýx
vocative позивни́й
pozyvnýj
позивні́
pozyvní

Further reading