பேச்சு
Tamil
Etymology
Derived from பேசு (pēcu, “to speak”). From Proto-Dravidian *pēc- (“to speak”).
Pronunciation
- IPA(key): /peːt͡ɕːɯ/
Audio: (file)
Noun
பேச்சு • (pēccu)
Declension
| singular | plural | |
|---|---|---|
| nominative | pēccu |
பேச்சுகள் pēccukaḷ |
| vocative | பேச்சே pēccē |
பேச்சுகளே pēccukaḷē |
| accusative | பேச்சை pēccai |
பேச்சுகளை pēccukaḷai |
| dative | பேச்சுக்கு pēccukku |
பேச்சுகளுக்கு pēccukaḷukku |
| benefactive | பேச்சுக்காக pēccukkāka |
பேச்சுகளுக்காக pēccukaḷukkāka |
| genitive 1 | பேச்சுடைய pēccuṭaiya |
பேச்சுகளுடைய pēccukaḷuṭaiya |
| genitive 2 | பேச்சின் pēcciṉ |
பேச்சுகளின் pēccukaḷiṉ |
| locative 1 | பேச்சில் pēccil |
பேச்சுகளில் pēccukaḷil |
| locative 2 | பேச்சிடம் pēcciṭam |
பேச்சுகளிடம் pēccukaḷiṭam |
| sociative 1 | பேச்சோடு pēccōṭu |
பேச்சுகளோடு pēccukaḷōṭu |
| sociative 2 | பேச்சுடன் pēccuṭaṉ |
பேச்சுகளுடன் pēccukaḷuṭaṉ |
| instrumental | பேச்சால் pēccāl |
பேச்சுகளால் pēccukaḷāl |
| ablative | பேச்சிலிருந்து pēcciliruntu |
பேச்சுகளிலிருந்து pēccukaḷiliruntu |
Derived terms
- பேச்சாளர் (pēccāḷar)
- பேச்சுவார்த்தை (pēccuvārttai)
References
- University of Madras (1924–1936) “பேச்சு”, in Tamil Lexicon, Madras [Chennai]: Diocesan Press