மான்
Tamil
Etymology
Ultimately from Proto-Dravidian *mā (“deer”). Cognate to Malayalam മാൻ (māṉ).
Pronunciation
- IPA(key): /maːn/
Audio: (file)
Noun
மான் • (māṉ) (plural மான்கள்)
Declension
| singular | plural | |
|---|---|---|
| nominative | māṉ |
மான்கள் māṉkaḷ |
| vocative | மானே māṉē |
மான்களே māṉkaḷē |
| accusative | மானை māṉai |
மான்களை māṉkaḷai |
| dative | மானுக்கு māṉukku |
மான்களுக்கு māṉkaḷukku |
| benefactive | மானுக்காக māṉukkāka |
மான்களுக்காக māṉkaḷukkāka |
| genitive 1 | மானுடைய māṉuṭaiya |
மான்களுடைய māṉkaḷuṭaiya |
| genitive 2 | மானின் māṉiṉ |
மான்களின் māṉkaḷiṉ |
| locative 1 | மானில் māṉil |
மான்களில் māṉkaḷil |
| locative 2 | மானிடம் māṉiṭam |
மான்களிடம் māṉkaḷiṭam |
| sociative 1 | மானோடு māṉōṭu |
மான்களோடு māṉkaḷōṭu |
| sociative 2 | மானுடன் māṉuṭaṉ |
மான்களுடன் māṉkaḷuṭaṉ |
| instrumental | மானால் māṉāl |
மான்களால் māṉkaḷāl |
| ablative | மானிலிருந்து māṉiliruntu |
மான்களிலிருந்து māṉkaḷiliruntu |
See also
- புள்ளிமான் (puḷḷimāṉ)
- கலைமான் (kalaimāṉ)
- புல்வாய் (pulvāy)