Stanko
English
Etymology
- As a common Slavic surname, from Polish, Slovak, Ukrainian, Carpathian Rusyn, and Slovene Stanko, a pet form of Stanislav, Stanisław, based on stan (“to stay”), from Proto-Slavic *stojati (“to stand”). Compare Stanco, Stanjko.
- Also possibly shortened from Stankowski and its variations, such as Serbo-Croatian Stanković and Slovak Stankovič. See Stankovic.
Also compare Stank.
Proper noun
Stanko (plural Stankos)
- A surname.
Statistics
- According to the 2010 United States Census, Stanko is the 11116th most common surname in the United States, belonging to 2853 individuals. Stanko is most common among White (94.39%) individuals.
Further reading
- Hanks, Patrick, editor (2003), “Stanko”, in Dictionary of American Family Names, volume 3, New York: Oxford University Press, →ISBN.
Anagrams
Slovak
Pronunciation
- IPA(key): [ˈstankɔ]
Proper noun
Stanko m pers (female equivalent Stanková)
- a male surname
Declension
| singular | plural 1 | plural 2 | |
|---|---|---|---|
| nominative | Stanko | Stankovia | Stankovci |
| genitive | Stanka | Stankov | Stankovcov |
| dative | Stankovi | Stankom | Stankovcom |
| accusative | Stanka | Stankov | Stankovcov |
| locative | Stankovi | Stankoch | Stankovcoch |
| instrumental | Stankom | Stankami | Stankovcami |
Further reading
- “Stanko”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025