Vietnamese
Etymology
cưng (“to indulge”) + chiều (“to please”).
Pronunciation
- (Hà Nội) IPA(key): [kɨŋ˧˧ t͡ɕiəw˨˩]
- (Huế) IPA(key): [kɨŋ˧˧ t͡ɕiw˦˩]
- (Saigon) IPA(key): [kɨŋ˧˧ ciw˨˩]
Verb
cưng chiều • (羌𢢅)
- to indulge; to pamper; to spoil; to coddle excessively (especially a child or a pet)