cacoete
Portuguese
Etymology
Learned borrowing from Latin cacoēthes, from Ancient Greek κακόηθες (kakóēthes), neuter singular of κακοήθης (kakoḗthēs, “ill-disposed”), from κακός (kakós, “bad”) + ἦθος (êthos, “disposition, nature”).
Pronunciation
- (Brazil) IPA(key): /ka.koˈe.t͡ʃi/, /ka.kuˈe.t͡ʃi/ [ka.kʊˈe.t͡ʃi], (faster pronunciation) /kaˈkwe.t͡ʃi/
- (Southern Brazil) IPA(key): /ka.koˈe.te/
- (Portugal) IPA(key): /kɐˈkwe.tɨ/
- Hyphenation: ca‧co‧e‧te
Noun
cacoete m (plural cacoetes)