coadunatus
Latin
Etymology
Perfect passive participle of coadūnō.
Participle
coadūnātus (feminine coadūnāta, neuter coadūnātum); first/second-declension participle
Declension
First/second-declension adjective.
| singular | plural | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| masculine | feminine | neuter | masculine | feminine | neuter | ||
| nominative | coadūnātus | coadūnāta | coadūnātum | coadūnātī | coadūnātae | coadūnāta | |
| genitive | coadūnātī | coadūnātae | coadūnātī | coadūnātōrum | coadūnātārum | coadūnātōrum | |
| dative | coadūnātō | coadūnātae | coadūnātō | coadūnātīs | |||
| accusative | coadūnātum | coadūnātam | coadūnātum | coadūnātōs | coadūnātās | coadūnāta | |
| ablative | coadūnātō | coadūnātā | coadūnātō | coadūnātīs | |||
| vocative | coadūnāte | coadūnāta | coadūnātum | coadūnātī | coadūnātae | coadūnāta | |