fnora
Old English
Etymology
From Proto-West Germanic *fnoʀō, from Proto-Germanic *fnuzô, from Proto-Indo-European *pnew- (“to breathe; snort; sneeze”).
Pronunciation
- IPA(key): /ˈfno.rɑ/
Noun
fnora m
Declension
Weak:
| singular | plural | |
|---|---|---|
| nominative | fnora | fnoran |
| accusative | fnoran | fnoran |
| genitive | fnoran | fnorena |
| dative | fnoran | fnorum |