forþsprecan
Old English
Etymology
Pronunciation
- IPA(key): /forθˈspre.kɑn/, [forˠθˈspre.kɑn]
Verb
forþsprecan
Conjugation
Conjugation of forþsprecan (strong, class V)
| infinitive | forþsprecan | forþsprecenne |
|---|---|---|
| indicative mood | present tense | past tense |
| first person singular | forþsprece | forþspræc |
| second person singular | forþspricst | forþsprǣce |
| third person singular | forþspricþ | forþspræc |
| plural | forþsprecaþ | forþsprǣcon |
| subjunctive | present tense | past tense |
| singular | forþsprece | forþsprǣce |
| plural | forþsprecen | forþsprǣcen |
| imperative | ||
| singular | forþsprec | |
| plural | forþsprecaþ | |
| participle | present | past |
| forþsprecende | forþsprecen | |
Descendants
- English: forthspeak ?