goumo
Old High German
Etymology
From Proto-Germanic *gaumô, an alternative form of *gōmô (“gum, palate”), whence also Old English gōma.
Noun
goumo m
Declension
| case | singular | plural |
|---|---|---|
| nominative | goumo | goumon, goumun |
| accusative | goumon, goumun | goumon, goumun |
| genitive | goumen, goumin | goumōno |
| dative | goumen, goumin | goumōm, goumōn |