kefa

See also: kẹfa

Serbo-Croatian

Etymology

Borrowed from Ottoman Turkish كفه (Turkish kefe).

Noun

kèfa f (Cyrillic spelling кѐфа)

  1. brush
    Synonym: četka

Slovak

Etymology

Borrowed from Hungarian kefe, from Ottoman Turkish كفه (kefe). First attested in the 17th century.[1]

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈkefa]
  • Hyphenation: ke‧fa

Noun

kefa f (relational adjective kefový, diminutive kefka or kefôčka)

  1. brush (implement for cleaning, polishing, scrubbing, etc.)
    Synonyms: štetec, štetka

Declension

Declension of kefa
(pattern žena)
singularplural
nominativekefakefy
genitivekefykief
dativekefekefám
accusativekefukefy
locativekefekefách
instrumentalkefoukefami

References

  1. ^ Králik, Ľubor (2016) “kefa”, in Stručný etymologický slovník slovenčiny [Concise Etymological Dictionary of Slovak] (in Slovak), Bratislava: VEDA; JÚĽŠ SAV, →ISBN, page 263

Further reading

  • kefa”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025