knappo
Old High German
Etymology
From Proto-West Germanic *knappō.
Noun
knappo m
Declension
| case | singular | plural |
|---|---|---|
| nominative | knappo | knappon, knappun |
| accusative | knappon, knappun | knappon, knappun |
| genitive | knappen, knappin | knappōno |
| dative | knappen, knappin | knappōm, knappōn |