knopen
Dutch
Pronunciation
- IPA(key): /ˈknoːpə(n)/
Audio: (file) - Rhymes: -oːpən
Etymology 1
From Middle Dutch cnopen, from cnoop (modern knoop).
Verb
knopen
Conjugation
| Conjugation of knopen (weak) | ||||
|---|---|---|---|---|
| infinitive | knopen | |||
| past singular | knoopte | |||
| past participle | geknoopt | |||
| infinitive | knopen | |||
| gerund | knopen n | |||
| present tense | past tense | |||
| 1st person singular | knoop | knoopte | ||
| 2nd person sing. (jij) | knoopt, knoop2 | knoopte | ||
| 2nd person sing. (u) | knoopt | knoopte | ||
| 2nd person sing. (gij) | knoopt | knoopte | ||
| 3rd person singular | knoopt | knoopte | ||
| plural | knopen | knoopten | ||
| subjunctive sing.1 | knope | knoopte | ||
| subjunctive plur.1 | knopen | knoopten | ||
| imperative sing. | knoop | |||
| imperative plur.1 | knoopt | |||
| participles | knopend | geknoopt | ||
| 1) Archaic. 2) In case of inversion. | ||||
Derived terms
Descendants
- Negerhollands: knoop
Etymology 2
Noun
knopen
- plural of knoop
Norwegian Bokmål
Noun
knopen m
- definite singular of knop
Norwegian Nynorsk
Noun
knopen m
- definite singular of knop
Swedish
Noun
knopen
- definite singular of knop