projectielbraken

Dutch

Etymology

Compound of projectiel (projectile) +‎ braken (to vomit, vomiting).

Pronunciation

  • IPA(key): /proː.jɛkˈtilˌbraː.kə(n)/
  • Hyphenation: pro‧jec‧tiel‧bra‧ken

Noun

projectielbraken n (uncountable)

  1. forceful vomiting