provokation
See also: Provokation
Swedish
Etymology
Borrowed from Latin prōvocātiō, from prōvocō.
Noun
provokation c
Declension
| nominative | genitive | ||
|---|---|---|---|
| singular | indefinite | provokation | provokations |
| definite | provokationen | provokationens | |
| plural | indefinite | provokationer | provokationers |
| definite | provokationerna | provokationernas |
Derived terms
- bevisprovokation
- brottsprovokation