sprozzo
Old High German
Etymology
From Proto-Germanic *sprutô.
Noun
sprozzo m
Declension
| case | singular | plural |
|---|---|---|
| nominative | sprozzo | sprozzon, sprozzun |
| accusative | sprozzon, sprozzun | sprozzon, sprozzun |
| genitive | sprozzen, sprozzin | sprozzōno |
| dative | sprozzen, sprozzin | sprozzōm, sprozzōn |