svár
Czech
Etymology
Inherited from Old Czech svár, from Proto-Slavic *svarъ.
Pronunciation
- IPA(key): [ˈsvaːr]
- Hyphenation: svár
Noun
svár m inan
Declension
Declension of svár (hard masculine inanimate)
| singular | plural | |
|---|---|---|
| nominative | svár | sváry |
| genitive | sváru | svárů |
| dative | sváru | svárům |
| accusative | svár | sváry |
| vocative | sváre | sváry |
| locative | sváru | svárech |
| instrumental | svárem | sváry |
Related terms
Further reading
- “svár”, in Příruční slovník jazyka českého (in Czech), 1935–1957
- “svár”, in Slovník spisovného jazyka českého (in Czech), 1960–1971, 1989
Slovak
Etymology
Inherited from Proto-Slavic *svarъ.
Pronunciation
- IPA(key): [svaːr]
Noun
svár m inan
Declension
| singular | plural | |
|---|---|---|
| nominative | svár | sváry |
| genitive | sváru | svárov |
| dative | sváru | svárom |
| accusative | svár | sváry |
| locative | sváre | svároch |
| instrumental | svárom | svármi |
Further reading
- “svár”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2025