tæppian
Old English
Etymology
Pronunciation
- IPA(key): /ˈtæp.pi.ɑn/
Verb
tæppian
- to tap
Conjugation
Conjugation of tæppian (weak, class 2)
| infinitive | tæppian | tæppienne |
|---|---|---|
| indicative mood | present tense | past tense |
| first person singular | tæppiġe | tæppode |
| second person singular | tæppast | tæppodest |
| third person singular | tæppaþ | tæppode |
| plural | tæppiaþ | tæppodon |
| subjunctive | present tense | past tense |
| singular | tæppiġe | tæppode |
| plural | tæppiġen | tæppoden |
| imperative | ||
| singular | tæppa | |
| plural | tæppiaþ | |
| participle | present | past |
| tæppiende | (ġe)tæppod | |