vuurpijl

Dutch

Etymology

Compound of vuur (fire) +‎ pijl (arrow, projectile).

Pronunciation

  • IPA(key): /ˈvyːr.pɛi̯l/
  • Audio:(file)
  • Hyphenation: vuur‧pijl

Noun

vuurpijl m (plural vuurpijlen, diminutive vuurpijltje n)

  1. a flare
  2. (fireworks) a rocket