wilige
Old English
Alternative forms
Etymology
From Proto-West Germanic *wilgijā, equivalent to weliġ (“willow”) + -e.
Pronunciation
- IPA(key): /ˈwi.li.ɡe/, [ˈwi.li.ɣe], /ˈwi.li.je/
Noun
wilige f
Inflection
Weak feminine (n-stem):
| singular | plural | |
|---|---|---|
| nominative | wilige | wiligan |
| accusative | wiligan | wiligan |
| genitive | wiligan | wiligena |
| dative | wiligan | wiligum |