yalnızca

Turkish

Etymology

From yalnız (only) + -ca

Pronunciation

  • IPA(key): /jɑɫˈnɯz.d͡ʒɑ/

Hyphenation: ge‧ri

Adverb

yalnızca

  1. only, just, merely
    Synonyms: ancak, yalnız, tek, bir tek, salt
  2. purely, solely
    Synonyms: tümüyle, bütünüyle