въпль
Old Church Slavonic
Etymology
From Proto-Slavic *vъplь.
Noun
въпль • (vŭplĭ) m
Declension
| singular | dual | plural | |
|---|---|---|---|
| nominative | въпль vŭplĭ |
въплꙗ vŭplja |
въпли vŭpli |
| genitive | въплꙗ vŭplja |
въплю vŭplju |
въпль vŭplĭ |
| dative | въплю vŭplju |
въплема vŭplema |
въплемъ vŭplemŭ |
| accusative | въпль vŭplĭ |
въплꙗ vŭplja |
въплѧ vŭplę |
| instrumental | въплемь vŭplemĭ |
въплема vŭplema |
въпли vŭpli |
| locative | въпли vŭpli |
въплю vŭplju |
въплихъ vŭplixŭ |
| vocative | въплю vŭplju |
въплꙗ vŭplja |
въпли vŭpli |
Related terms
- въпити (vŭpiti)
Descendants
- Bulgarian: вопъл (vopǎl)
- Serbo-Croatian: вапај