wifian
Old English
Etymology
Pronunciation
- IPA(key): /ˈwiː.fi.ɑn/, [ˈwiː.vi.ɑn]
Verb
wīfian
- to marry (a woman)
Conjugation
Conjugation of wīfian (weak, class 2)
| infinitive | wīfian | wīfienne |
|---|---|---|
| indicative mood | present tense | past tense |
| first person singular | wīfiġe | wīfode |
| second person singular | wīfast | wīfodest |
| third person singular | wīfaþ | wīfode |
| plural | wīfiaþ | wīfodon |
| subjunctive | present tense | past tense |
| singular | wīfiġe | wīfode |
| plural | wīfiġen | wīfoden |
| imperative | ||
| singular | wīfa | |
| plural | wīfiaþ | |
| participle | present | past |
| wīfiende | (ġe)wīfod | |