< Conjugaison:tchèque
Conjugaison:tchèque/rozlučovat
Personne | Présent | Passé | Futur | Conditionnel | Impératif |
---|---|---|---|---|---|
já | rozlučuji (Soutenu), rozlučuju (Courant) | rozlučoval jsem masculin rozlučovala jsem féminin | budu rozlučovat | rozlučoval bych masculin rozlučovala bych féminin | — |
ty | rozlučuješ | rozlučoval jsi masculin rozlučovals (Familier) masculin rozlučovala jsi féminin | budeš rozlučovat | rozlučoval bys masculin rozlučovala bys féminin | rozlučuj |
on ona ono |
rozlučuje | rozlučoval masculin rozlučovala féminin rozlučovalo neutre | bude rozlučovat | rozlučoval by masculin rozlučovala by féminin masculin rozlučovalo by neutre | — |
my | rozlučujeme | rozlučovali jsme masculin rozlučovaly jsme féminin | budeme rozlučovat | rozlučovali bychom masculin rozlučovaly bychom féminin | rozlučujme |
vy | rozlučujete | rozlučovali jste masculin rozlučovaly jste féminin | budete rozlučovat | rozlučovali byste masculin rozlučovaly byste féminin | rozlučujte |
oni ony ony |
rozlučují (Soutenu), rozlučujou (Courant) | rozlučovali masculin rozlučovaly féminin rozlučovala neutre | budou rozlučovat | rozlučovali by masculin rozlučovaly by féminin rozlučovala by neutre | — |
Cet article est issu de Wiktionary. Le texte est sous licence Creative Commons – Attribution – Partage à l’identique. Des conditions supplémentaires peuvent s’appliquer aux fichiers multimédias.