tvrdohlavý

Tchèque

Étymologie

→ voir tvrdá et hlava « tête dure ».

Adjectif

nombre cas \ genre masculin féminin neutre
animé inanimé
singulier nominatif tvrdohlavý tvrdohlavá tvrdohlavé
vocatif tvrdohlavý tvrdohlavá tvrdohlavé
accusatif tvrdohlavého tvrdohlavý tvrdohlavou tvrdohlavé
génitif tvrdohlavého tvrdohlavé tvrdohlavého
locatif tvrdohlavém tvrdohlavé tvrdohlavém
datif tvrdohlavému tvrdohlavé tvrdohlavému
instrumental tvrdohlavým tvrdohlavou tvrdohlavým
pluriel nominatif tvrdohlaví tvrdohlavé tvrdohlavá
vocatif tvrdohlaví tvrdohlavé tvrdohlavá
accusatif tvrdohlavé tvrdohlavá
génitif tvrdohlavých
locatif tvrdohlavých
datif tvrdohlavým
instrumental tvrdohlavými

tvrdohlavý \ˈtvr̩doɦlaviː\ masculin

  1. Têtu, obstiné.
    • Exemple d’utilisation manquant. (Ajouter)

Dérivés

  • tvrdohlavost
Cet article est issu de Wiktionary. Le texte est sous licence Creative Commons – Attribution – Partage à l’identique. Des conditions supplémentaires peuvent s’appliquer aux fichiers multimédias.